Mária Bieliková je bývalou dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) na Slovenskej technickej univerzite (STU). Pred pár mesiacmi spolu s ďalšími výskumníkmi a s podporou viacerých významných firiem sa rozhodla založiť KInIT - Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý je na Slovensku prvý svojho druhu. S pani profesorkou sme sa rozprávali o tom, čo je to KInIT, aké je jeho poslanie a ako môže tento inštitút pomôcť spoločnosti.
Zdroj: Mária Bieliková - archív
O čo ste sa snažili počas vášho pôsobenia na Fakulte informatiky a informačných technológií STU?
V dnešnej dobe je akútny nedostatok informatikov, v priemysle, v IT firmách, ale ešte viac v akademickom prostredí. Je to spôsobené zaujímavými ponukami v súkromnej sfére a aj príliš veľkým rozdielom medzi príjmami v súkromnej sfére a v akademickej sfére. Tam vždy bude rozdiel, ale keď je príliš veľký, tak je náročné získať kvalitných ľudí.
Na FIIT sa postupne podarilo sústrediť pomerne veľa takých ľudí, ktorí pracovali naplno a svoju prácu robili s nadšením. A to bolo vidieť aj na tom, že absolventi tejto fakulty sa postupne dostali medzi najlepších. Aj preto, že šikovní stredoškoláci išli na FIIT, ale aj preto, že sa na univerzite zlepšili. Roky sme budovali kultúru dôvery medzi študentmi a učiteľmi.
V poslednom období došlo na STU ku viacerým konfliktom. Školu opustilo veľa zamestnancov a zároveň sa znížil počet záujemcov o štúdium. Patrila k najlepším univerzitám na Slovensku, platí to ešte aj dnes?
Vzhľadom na niekoľko neukončených žalôb a trestné oznámenie v tejto veci nepovažujem za vhodné sa do vyriešenia k tomu vyjadrovať.
KInIT je nový inštitút, ktorý sa zaoberá výskumom inteligentných technológií ako je napr. umelá inteligencia. Kedy ste dostali nápad založiť tento inštitút?
Vtedy, keď som z viacerých rozhovorov s úspešnými ľuďmi v súkromnom sektore cítila, že cieľ zvyšovať dostupnosť talentov považujú za veľmi dôležitý a je vôľa pre jeho podporu. Prvá myšlienka vznikla posledné júnové dni tohto roku. Prvá strana opisujúca víziu inštitútu v júli.
Ak by sa všetci tí, ktorí odišli z fakulty a univerzity rozpŕchli v IT firmách, bola by to veľmi ťažko nahraditeľná škoda. Na inú univerzitu nebolo možné ísť, keďže skupina bola príliš veľká. Zároveň som si uvedomila, že naša vízia vytvoriť miesto, ktoré pomôže sústrediť odborníkov v oblastiach relevantných inteligentným technológiám, ktorí prinesú excelentný výskum, sa dá realizovať aj inak. Vo svete je bežné, že existujú inštitúty financované zo súkromných zdrojov a majú špičkovú kvalitu. Často aj ako forma verejno-súkromného partnerstva. Prečo by to nemalo ísť na Slovensku?
Výhoda súkromného sektora je, že ten nedá financie len tak. A tak sa vytvára dobrá energia a tlak na to, ako sa robia veci. Bez kompromisov ohľadom vízie, poslania, hodnôt a cieľov. Avšak to, že financie dáva súkromný sektor vediac, že tým prispieva na ďalekú budúcnosť a v krátkom čase nepocíti návratnosť, je pre nás veľká výzva. Pre všetkých. Zároveň na Slovensku sú obrovské možnosti pre mladých v biznise, ktorí keď sa budú orientovať aj na výskum a inovácie, tak sa budú generovať ďalšie zaujímavé príležitosti aj v spolupráci s univerzitami a ďalšími výskumnými inštitúciami ako je SAV.
Práve ľudia sú tí, ktorí môžu takýto strojček „cirkulácie talentov“ roztočiť. A práve pre takých sme vytvorili KInIT.
Na jednej z tlačových konferencii ste povedali, že ste dostali ponuku z inej slovenskej univerzity, univerzity z Brna a taktiež z Českej akadémie vied. Napriek tomu ste odmietli a založili KInIT. Prečo?
Vznikla úžasná príležitosť, prostredníctvom ktorej mám možnosť napĺňať môj dlhoročný sen o sústreďovaní talentov a vytváraní kultúry dôvery. Forma je síce iná, ale práve to, že je iná, dáva predpoklad, že sa to podarí. Tak sa nedalo inak, ako tú výzvu prijať.
Prečo si myslíte, že je dôležité zakladať takéto inštitúty na Slovensku?
Generálny riaditeľ jednej firmy, s ktorým som nedávno diskutovala, to povedal takto: „Odliv talentov z našej krajiny je vlastne ortieľ smrti, a preto je nevyhnutné zmeniť ho na príliv”.
Investovanie do talentu, aj keď ho neuvidíme hneď, sa mnohonásobne vráti a umožní, že aj u nás budú úspešní ľudia viac podporovať dobré myšlienky, najmä v súvislosti so vzdelávaním a výskumom, keďže práve vzdelávanie a výskum zabezpečujú základný pokrok.
O tomto sa už veľa hovorilo a hovorí. Ale treba hľadať spôsoby ako to urobiť. Keď budeme len stále opakovať to, či už nám stokrát zlyhalo, len ťažko to dokážeme. Preto treba skúsiť aj niečo iné. Navyše také, ktoré inde funguje.
Ja verím, že KInIT výrazne prispeje k sústreďovaniu talentu. Vytvorí model fungovania s výrazným prepojením na firmy založený na excelentnom výskume. Verím, že sa budú inšpirovať aj univerzity a im to nakoniec pomôže. Univerzity sú veľmi dôležité a potrebujeme ich mať čo najlepšie.
Akým spôsobom môže tento inštitút pomôcť našej spoločnosti?
Talentovaní angažovaní a podnikaví mladí ľudia sú najväčším bohatstvom každej spoločnosti.
Ak sa podarí na Slovensku mať viac talentu, umožní to rozvoj ekonomiky, vznik nových a rozvoj existujúcich firiem. Budeme mať viac zdrojov aj na iné činnosti, na kultúru, na inklúziu... Všetci sa budeme mať lepšie. Ako som už povedala, odliv talentov je začiatok konca.
Zastaviť odliv talentu je jedna z najvážnejších výziev našej spoločnosti. Reforma vzdelávania sa nedá spraviť iba zmenou zákonov. To je samozrejme dôležité, ale musí tu byť dostatok aktívnych a podnikavých ľudí, ktorí tú zmenu postupne budú realizovať. Niekedy aj zlý zákon, ak používajú slušní ľudia, funguje ako dobre namazaný stroj. A niekedy sa zneužíva aj kvalitná právna úprava.
V tomto smere vidím ako najdôležitejšie posilniť najskôr tých, ktorí umožnia technologický rozvoj tak, aby technológie slúžili človeku, aby vznikali dôveryhodné produkty a služby. A tých, ktorí zabezpečia čo najlepšie vzdelávanie, teda špičkových a zanietených pedagógov, ktorí budú učiť naše deti.
Tým, že prostredníctvom KInIT k tomu prispejeme, určite pomôžeme spoločnosti.
Aký je najbližší a najväčší cieľ vášho inštitútu?
Nastaviť všetky základné procesy fungovania tak, aby boli produktívne a nezaťažujúce, vytvoriť motivujúce prostredie. Získať nových výskumníkov, najmä zo zahraničia, do inštitútu a získať ďalších partnerov pre financovanie inštitútu. Či už firmy alebo jednotlivcov.
Od septembra budúceho roku budeme mať aj prvých doktorandov, pracujeme na definovaní zaujímavých tém výskumu aj v spolupráci s firmami. Verím, že sa nám podarí získať zanietených mladých ľudí pre tieto témy. Plánujeme aj program stáží.
Kedy by sme mohli vidieť výsledky práce tohto inštitútu?
Prvé obdobie máme nastavené na dva roky. Verím, že za toto obdobie sa nám podarí získať nových spolupracovníkov, získať viaceré zaujímavé výskumné projekty, spolupráce. Za dva roky ešte nebudú výsledky nejako citeľne ovplyvňovať prostredie, keďže napríklad doktorandské štúdium trvá cca 4 roky, ale vytvorí sa základ pre takéto miesto, príklad pre fungovanie, ktorý budú môcť využiť aj iní.
Zdroj: kinit.sk
Jednou z vašich vízií je bojovať proti dezinformáciám, ktoré sú v dnešnej dobe veľkým problémom, aký je váš plán?
Dezinformácie sú nebezpečné, čo môžeme vidieť aj v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou. Zatiaľ čo vírus sa po nejakom čase prejaví, vieme ho identifikovať, následne izolovať, či očkovať proti nemu, pre dezinformácie to takto nefunguje. Najmä preto, že vírus dezinformácií šíria samotní ľudia, jeho prejavy dlho nevidíme a priamo ohrozujú demokraciu, či môžu ohroziť aj naše bytie, keďže sa využívajú aj ako cielený prostriedok boja.
Viacerí z KInITu sa tejto téme venujeme už niekoľko rokov. Snažíme sa podporiť človeka v monitorovaní škodlivého obsahu na Internete. Či už to je automatizované overovanie faktov, analýza textu obsahu alebo rôznych charakteristík ako napr. šírenie správ metódami umelej inteligencie. To zahŕňa aj náročnú prácu na vytvorení datasetu, ktorý slúži na trénovanie modelov. Špeciálne je to výzvou pre slovenské prostredie, keďže úroveň počítačového spracovania textov v slovenčine je v porovnaní s inými jazykmi na veľmi slabej úrovni.
Čo musí človek spraviť, aby sa dostal do takejto skupiny popredných slovenských vedcov a mohol s nimi spolupracovať?
Je viac možností, ktoré sú však dnes dosť ohraničené našou veľkosťou. KInIT má dnes 31 ľudí na zabezpečenie všetkých procesov a výskumu. Plánujeme rásť, najmä cez nové projekty, ktoré sa snažíme získať. V prvej polovici roku 2021 budeme aktívne hľadať šikovných absolventov druhého stupňa pre doktorandské štúdium. Spolu s prvými projektami rozbehneme aj stáže.
Ak sa niekto chce zapojiť priamo do výskumu, či už teraz alebo neskôr, pošlite mail na info@kinit.sk. Sme vďační za každý záujem. Budeme informovať hneď ako vznikne vhodná príležitosť.
Môžeme aj my - laici - nejako pomôcť tomuto inštitútu v rozvoji?
Určite áno. Študenti a žiaci najlepšie pomôžu inštitútu tak, že budú aktívni, budú na sebe pracovať, angažovať sa do toho, čo sa deje v spoločnosti. Kriticky vyhodnocovať informácie a pôsobiť na Slovensku a následne možno aj v KInIT. Verím, že sa stretneme s mnohými aj na rôznych vzdelávacích aktivitách, ktorí v budúcnosti plánujeme.
Každý ale môže prispieť svojím záujmom a šírením dobrého mena KInIT. Pre KInIT a aj pre Slovensko je dôležité mať čo najviac pozitívnej energie. Ak sa aj nepodarí priamo zapojiť (lebo na to zatiaľ nemáme kapacitu), tak každá, aj morálna podpora zvyšuje motiváciu ľudí robiť to, čo robia.
Pani profesorke ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov!
댓글