„Dnes som počul, ako dali policajti pokutu Rómovi, ktorý nemal počas prechádzky v dedine rúško. Bol však nesvojprávny,“ takto sa mi nedávno prihovoril jeden známy. „Jeho rodina to bude splácať najbližšie roky a pravdepodobne to nikdy nesplatí.“
Xenofóbiu má veľa ľudí v krvi, viacerí ju dokonca prejavujú aj verejne. Je ale naozaj správne správať sa k ľuďom inak len preto, že majú inú farbu pleti alebo inú národnosť? Extrémizmus je novodobý trend, ktorému podlieha aj časť nášho obyvateľstva. Ponúkame vám pohľady troch ľudí, ktorí proti extrémizmu bojujú alebo priamo pomáhajú ľuďom, ktorí mu podliehajú.
Marek Mach
Mladý aktivista, študent a zakladateľ projektu Mladí proti fašizmu. Držiteľ novinárskej ceny za rok 2018 v kategórii najlepší článok uverejnený na blogu.
Marek Mach (zdroj: forbes.sk)
Prečo pociťujú ľudia nenávisť voči menšinám na Slovensku? Týka sa to najmä Rómov.
Nenávisť môže podľa mňa pochádzať z viacerých zdrojov. Či už sa rozprávame napríklad o pocite krivdy, zlej osobnej skúsenosti s niektorým z príslušníkov danej menšiny, pocitu, že štát sa ľudí stará nedostatočne, rôznych hoaxov, alebo jednoducho z rasizmu. Vo väčšine prípadov je to však podľa mňa individuálne.
Čo má človek robiť, keď vidí, že sa niekto správa rasisticky alebo zdieľa rasistické statusy na sociálnych sieťach?
Tu je podľa mňa dôležité rozlišovať, či môže mať podobné správanie trestnoprávny charakter, alebo ide skôr o nejakú formu prejavu nesúhlasu. V oboch prípadoch si každopádne myslím, že je veľmi dôležité reagovať priamo na jednotlivé príspevky, či už nahlásením, alebo komentovaním. V prípade, ak môže ísť o vyhrážanie či inú formu skutku, ktorý môže byť trestný, zvážil by som poradenie sa o ďalších krokoch s právnikom, prípadne priamo podanie trestného oznámenia.
Ak sa rozprávame o extrémizme mimo internetu, závisí to od danej situácie. Na základe nej treba rozlíšiť, či je lepšie diskutovať, prípadne sa veci snažiť vyriešiť osobne alebo prostredníctvom polície.
Ako by mala spoločnosť bojovať proti extrémizmu?
To, čo je podľa mňa najväčší problém našej spoločnosti je, že je rozdelená. To následne podporuje extrémizmus, či už krajne pravicový, alebo krajne ľavicový. Je preto veľmi dôležité v prvom rade diskutovať, snažiť sa pochopiť druhú stranu, hoci s ňou nemusíme súhlasiť a následne podniknúť konkrétne kroky, ktorými sa pokúsime nájsť názorový kompromis. Tiež si myslím, že by sme sa mali viac zameriavať na témy, v ktorých platí spoločenská zhoda.
Martin Mekel
Gréckokatolícky kňaz venujúci sa pastorácii Rómov. Z jeho iniciatívy vznikol skautský zbor 133, gospelová skupina F6, divadelný súbor DIK. Je taktiež organizátorom Dňa Rómov.
Martin Mekel (zdroj: TV Lux)
Prečo pociťujú ľudia nenávisť voči menšinám na Slovensku? Týka sa to najmä Rómov.
Ak je to už nenávisť, čo človek pociťuje, tak je to zlé! Isto je to dôsledok predsudkov a propagandy. Ale aj vnútorného osobného súhlasu, podporeného možno zlou skúsenosťou. Nie sme jediná krajina, kde boli a sú takého napäté vzťahy v spoločnosti. Najznámejším dôsledkom bol asi holokaust. V našej spoločnosti a v otázke Rómov je to celé zosilnené nedostatkom vzájomných sociálnych kontaktov. Absenciou priateľstiev. Viac menej sú bežné
školy pre Slovákov a školy pre Rómov. Koľko ľudí, ktorí nebývajú na osade tam zájde aspoň raz za rok? A koľko Rómov prichádza ku „gadžovi“ bez očakávania nejakej pomoci alebo práce? Žiaľ, je to vzájomné, všímame si negatíva a zvykli sme si. Vďaka Bohu sú na oboch stranách stále ľudia, ktorí si k sebe cestu našli. Mnohí si to všimnú a múdri sa poučia.
Čo má človek robiť, keď vidí, že sa niekto správa rasisticky alebo zdieľa rasistické statusy na sociálnych sieťach?
Ak nepomôže osobné ani skupinové napomenutie dotyčného či nejakej skupiny tohto razenia, potom je zrejme potrebné siahnuť po nejakých právnych postupoch, ak existujú.
Ako by mala spoločnosť bojovať proti extrémizmu?
Neviem. Nie som odborník. Niektorým ľuďom jednoducho nič nevysvetlíš... nepresvedčíš... nerozkážeš... Oni vedia. Spôsob, ktorým funguje naša spoločnosť a jej mediálny svet dovoľuje, aby ktokoľvek na iného beztrestne napľul. Nedá sa bojovať proti niečomu, čo je vlastne dovolené a istým spôsobom „správne“ či sme presvedčení, že na to „máme“ právo. Samozrejme je tu možnosť ukazovať pozitívne príklady, vyučovať a poskytovať informácie o problematike, ale toto nesiaha predošlému ani po členky.
Jolana Nátherová
Spolu s manželom založili komunitné centrum Nádej deťom, kde pomáhajú škôlkarom, aby neboli preraďovaní do špeciálnych škôl. Za svoju prácu získali ocenenie Biela vrana.
Jolana Nátherová s manželom (zdroj: Foto N - Tomáš Benedikovič)
Prečo pociťujú ľudia nenávisť voči menšinám na Slovensku? Týka sa najmä Rómov.
Čo ľudia nepoznajú, toho sa boja. Ideál by bol, aby v našom spoločenskom či politickom živote bolo zastúpených minimálne 10 % menšín. Naučiť sa rozlišovať medzi chudobou a Rómstvom, pretože za veľkou väčšinou patologického správania je práve chudoba, ktorá v prípade Rómov je generačná.
Čo má človek robiť, keď vidí, že sa niekto správa rasisticky alebo zdieľa rasistické statusy na sociálnych sieťach?
Je správne toto správanie nahlásiť správcovi siete, aby komentár či status vymazal.
Ako by mala spoločnosť bojovať proti extrémizmu?
Vzdelávať, napríklad históriu Rómov, holokaustu, dať priestor prehodnotiť svoje hodnoty, morálku, prijať inakosť - jedinečnosť. Nedať priestor médiám, aby priamo či nepriamo podporovali extrémizmus. Dávať pozitívne príklady, zakázať a potrestať stranu, ktorá podporuje extrémizmus. Naučiť sa rešpektovať slobodu a právo na sebaurčenie.
Vzdelávanie musí byť formou zážitku, aby mal efekt, napríklad projekt živých kníh, alebo iná kreatívna forma.
Comments