Mladý chalan, ktorý sa nebojí ukázať svoje pravé ja. Otto György výroba oblečenie, svoj voľný čas trávi pri deťoch z Centier pre deti a rodiny (bývalé detské domovy). Nehanbí sa za svoju inakosť a robí veľké veci. Ak o tomto inšpiratívnom človeku chcete vedieť viac, tak čítajte článok.
Odkedy sa venuješ výrobe odevov?
Výrobe odevov sa venujem od roku 2015. Začínal som v škole na krúžku ,,Buď šikovný aj ty“ ale keď som mal 13 rokov, dostal som čistý notes na kreslenie a tam sa zrodili moje návrhy šiat, kde som mohol svoju fantáziu "vyliať“ na papier, ale nikdy som si nemyslel, že návrhy šiat raz aj ožijú...
Čo ťa k tomu inšpirovalo?
K móde ma inšpiroval film. Film, ktorý si pozriem skoro každý mesiac lebo vždy vo mne zobudí oheň. Tento film sa volá ,,Sex v meste“, ale iba názov ma taký šialený. Hrá tam Sarah Jessika Parkerova, ktorá je úžasná.
Mojou inšpiráciou bol ešte jeden skvelý film XXXL Madam, ktorý tiež zobudí vo mne to čo sa nedá opísať, iba nakresliť a navrhnúť k tomu šaty .
Vyrobené oblečenie je len pre teba alebo ho aj niekde predávaš?
Iba pre seba a pre skriňu. Avšak verím, že raz bude mať miesto aj v obchode, ale vďaka pánovi Milanovi Antolovi, ktorý mi veril a cez melódie šťastia mi usporiadal módnu show v roku 2018. Bol to pre mňa splnený sen. Vďaka patrí aj Ivke Kučerovej, ktorá pri mne stála a aj všetkým kamarátom, ktorí ma podporujú.
Okrem šitia a vyrábania odevov sa venuješ aj dobrovoľníctvu. Prečo?
Dobrovoľníctvo pre mňa znamená veľa. Spoznal som aké to je byť šťastný, a aké to je mať kamarátov. Vďaka dobrovoľníctvu som začal byť spokojný sám so sebou.
Moja cesta je spojená s úsmevom už dosť dlho. V mojom srdci vždy boli no nikdy som si nemyslel, že raz tam budem dobrovoľníčiť. Som vďačný, že môžem byť súčasťou Úsmevu. Každý kto tam je má srdce na dlani. Mojím cieľom je to, aby ľudia spoznali domovákov, takých akí naozaj sú, tak ako ich ešte nepoznajú. Chcem aby decká vedeli, že každý niekam patrí a aby sme si všetci vedeli odpovedať na otázky "Kto som? A kam kráčam?"
Si dobrovoľník pre občianske združenie Úsmev ako dar. Pôsobíš v BB kraji. Čo je tvojou úlohou?
Zvyčajne chodím na tábory, víkendové pobyty, lyžiarske, SOSky (vzdelávacie pobyty pre mladých dospelých, ktorí opúšťajú centrá). Taktiež učím deti z CDR (centrum pre deti a rodiny staré detské domovy) v Tornali tancovať a milovať život.
Avšak v Úsmeve máme aj anjelov, ktorí navštevujú tie isté decká v centrách. Mám aj dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú iba pri veľkých akciách ako je koncert, Mikuláš, zbierky… Možností je mnoho.
V čom sa odlišujú deti z centier pre deti a rodiny od bežných detí?
Každý deň vstávame a zaspávame v izbe čo nám nepatrí. Naše sny snívame na cudzej posteli, kde sme šťastní. Veľa krát sa stretávam s tým, že majú o nás urobený jeden obraz. Kto sme a ako vyzeráme my domováci.
Všade šírime to, že v CDR sme jedna veľká rodina no ja si myslím, že to tak nie je. Avšak nájdu sa deti, ktoré to tak vnímajú.
Pri slovách ako: tanec, spev, skladanie piesní... Jedným slovom talent si hneď spomeniem na domovákov. Tieto decká vedia dať viac ako dieťa z funkčnej rodiny .
Viac pre nás znamená objatie a láskyplný pohľad. Nevedia čo je to láska a predsa ju rozdávajú naokolo …
Aké benefity prinieslo dobrovoľníctvo do tvojho života?
Dobrovoľníctvo je ako keď skladáte puzzle. Začnete stavať a jedna puzzla zapadá do druhej avšak prídete na to, že jedna chýba. Ste smutný a sklamaný, a zrazu príde niekto kto ju tam dokreslí a celý obraz je hotový ... a aj mne niečo chýbalo ale na úsmeve som to našiel a teraz som šťastný.
Potrebuje Slovensko viac dobrovoľníkov?
Slovensko potrebuje viac dobrých ľudí. Každý z nás (úsmevakov) je anjel až na to, že nemáme krídla. Ak spojíme ruky, tak môžeme dosiahnuť viac .
Ďakujem Otti za rozhovor a prajeme, Ti veľa energie, lásky k práci s deťmi, a veľa kreatívnych nápadov.