Na University of Oxford študujú aj Slováci. Dôkazom je aj Marián Kupčulák, ktorý si okrem štúdia na Britskej univerzite vyskúšal aj štúdium vo Švédsku na Gothenburg University. Ďalší príklad úspešného Slováka vo svete.
Ako ste sa dostali k štúdiu vo Veľkej Británii?
Nad štúdiom v zahraničí som začal vážnejšie rozmýšľať na konci gymnázia, keď si veľa mojich spolužiakov podávalo prihlášky na západné univerzity. Sám som pôvodne chcel ísť niekam do Rakúska alebo Nemecka, ale nakoniec sme sa doma dohodli, že začnem na Slovensku. Vedel som ale, že to zahraničie by som chcel niekedy naozaj vyskúšať. V treťom ročníku som bol na polročnom Erazme v švédskom Göteborgu a veľmi sa mi to tam pozdávalo. Po návrate som teda začal riešiť prihlášky a spomedzi niekoľkých univerzít som sa rozhodol skúsiť aj Oxford, kam ma nakoniec prijali.
V porovnaní so Slovenským školstvom v čom je to Britské lepšie?
Nevedel by som asi dobre posúdiť britské školstvo ako také, ale čo sa mi páči v Oxforde je oveľa osobnejší prístup k študentom. Väčšina profesorov sa správa veľmi priateľský, nechávajú sa oslovovať prvým menom a často im pripomínajú, že kedykoľvek by potrebovali radu alebo sa o niečom porozprávať, môžu sa u nich zastaviť. Niekedy vás dokonca zavolajú aj na večeru. Taktiež tým, že prijímací proces je dosť striktný a neberie nadbytok študentov, nie je tu už potreba robiť "sito". Preto sa univerzita snaží podporovať a pomáhať aj študentom, ktorí tu majú ťažkosti.
Všetko má svoje pre aj proti. V čom vidíte negatíva britského školského systému?
V porovnaní s miestami kde som bol sa mi tento systém páči najviac a asi nie je nič konkrétne, čo by som mu vytkol. Čo však možno priamo nesúvisí so školským systémom, ale prekvapilo ma tu je šíriaca sa politická korektnosť. Už som tu zažil, že by boli niektoré diskusie zrušené kvôli kontroverzným témam alebo boli petície či protesty proti nepopulárnym politikom, ktorí boli prizvaní. Výučbu samotnú to zatiaľ nijako neovplyvňuje, ale nemyslím si, že to prospieva akademickému prostrediu.
Venovali ste sa niekedy aj dobrovoľníckym aktivitám? Ak áno akým?
Nedávno som sa pridal k Spoločníkom Maltézskeho rádu, čo je spolok, ktorý tu v meste pravidelne organizuje akcie na pomoc starým ľuďom a ľuďom bez domova.
Pre mnohých študentov sa zdá štúdium na prestížnych univerzitách v zahraničí nedosiahnuteľné.
Čo by ste im poradili, aby sa tam dostali?
Dobré známky a hlavne veľa mimoškolských aktivít. To prvé je základ, aby bolo vidieť, že štúdium budete zvládať. Mimoškolské aktivity zasa ukazujú, že máte drive a ste ochotní pracovať na vašej veci aj vo voľnom čase. Ak neviete či to stojí za to alebo kam sa hlásiť, potom je tu viacero organizácií (ako napríklad unimak.sk), ktoré vznikli práve na pomoc takýmto rozhodujúcim sa študentom a vedia vám dať dobré rady na mieru.
Aké máte plány do budúcna?
Keď dokončím doktorát, chcel by som sa venovať nejakému aplikovanému výskumu, pravdepodobne v súkromnej sfére. Bioinžinierstvo a molekulárna medicína teraz zažíva veľký boom a rád by som bol pri tom.
Budeme Vám držať palce a ďakujeme za rozhovor!