Dnešnú skúsenosť o Erasme+ vám rozpovie Aďka Tibenská, ktorá sa zúčastnila projektu Urban Art Equality Project na Mallorke.
URBAN ART EQUALITY PROJECT
Kde je začiatok príbehu? Nachádza sa niekde v Palme u Pabla (jedného obetavého španiela), u ktorého som s dvomi kamarátmi mohla stráviť pár dní. Ukázal nám toho veľa. Keď povedal, že ideme do hôr, predstavila som si hory ako na Slovensku (ale menšie). No moje predstavy boli mylné a ocitli sme sa v krásnej dedinke Valldemossa, z ktorej bolo cítiť čaro Španielska. Odtiaľ sme sa stavili v Alcúdii, kde sem si vychutnali teplé počasie.
Nastal deň začatia projektu a stretnutie sa s ostatnými slovenskými a európskymi účastníkmi. Neexistuje na to slovo, ale popisom môžem povedať, že to bol výbuch šťastia, ľudí, rodinnej atmosféry a hlbokých tém. Projekt sa niesol v duchu spoznávania sa a konečne som, v cudzom prostredí, mala pocit ako doma. Ľudia sú nenahraditeľní. Viac než rada som za to, že práve oni boli na výmene, že práve oni boli tí, čo mali možnosť vidieť slovenské čaro ľudí, naše bláznivé dni a normálne momenty. Zistenie, že Makarena je meno, mi zmenilo život.
„Gender equality – art“ bola téma, ktorá nás spojila pomocou rôznych aktivít, zábavných úloh a dlhých večerov. Jeden z mojich najlepších zážitkov a odškrtnutím z check listu bolo maľovanie pilierov mostu. Nikdy som si nemyslela, že budem súčasťou niečoho, pri čom sa ľudia bežne fotia, na ich instagramové kontá. Spravili sme z ničoho - niečo a za výraz organizátora projektu to naozaj stálo za to.
Milí moji Sloviačikovia, možno sme spravili hanbu, ale ukázali sme im ako byť sami sebou a brať život tak, ako je. Boli sme ako maják, na ktorom sme večer ležali, spievali a pozerali na hasnúce hviezdy. Dobijete svet, verím vám.
Ďakujem Mallorca, ďakujem za ľudí, ďakujem za momenty, ďakujem za skúsenosti a nezabudni: „Keď nespím ja, nespíš ty!“