Ako spraviť vzdelávanie zaujímavejším? Čo sa môžeme naučiť z počítačových hier? Ako využívať rôzne druhy hier pre rozvíjanie kritického myslenia, spolupráce a porozumenia medzi ľuďmi? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedia účastníčky Mária a Lenka vďaka účasti na Erasmus+ tréningu WarGames v talianskom mestečku Sergmunano.
Ako však súvisia „vojnové hry“ so spoluprácou a porozumením?
Názov školenia bol inšpirovaný rovnomenným filmom z 80tych rokov. Wargames rozpráva až príliš reálny príbeh o chlapcovi, ktorý sa náhodou dostane do počítača zodpovedného za jadrové zbrane USA a začne s ním hrať „hru“ na jadrovú vojnu s Ruskom. O tom, že ide iba o hru však celá centrála národnej bezpečnosti ani netuší, a tak ľudstvo zrazu čelí nukleárnej vojne – hre, v ktorej aj víťazi vlastne hrozným spôsobom prehrajú. Táto stále tenšia čiara medzi hrou a realitou, medzi dobrom a zlom, spolu s veľkou otázkou „čo máme a čo môžeme spraviť my?“ prepájali jednotlivé témy školenia.
Začali sme vytvorením vlastného „avatara“, ktorý reprezentoval nás, naše schopnosti a slabé stránky, čo nám pomohlo uvedomiť si, kam sa chceme za tento týždeň posunúť.
Hlavná línia programu sa dotýkala širokého rozsahu tém. Začali sme prácou s UX dizajnérom, kde sme si vyskúšali rôzne metódy uplatnenia Lega pri hľadaní kreatívnych riešení, vytváraní a sprostredkovávaní našich pozitívnych a negatívnych vízií, ich pochopenia a riešení z pohľadu obyčajného človeka. Pokračovali sme dôležitou diskusiou o hodnotách a o tom, ako podporovanie určitých hodnôt podnecuje hodnoty podobné, ale zároveň potláča hodnoty opačné (napríklad presadzovanie hodnôt, ako sú úspech či ambície, logicky oslabuje hodnoty ako byť nápomocný, úprimnosť, či loyalita. Podobne aj podporovanie idey bezpečnosti potláča silu hodnôt univerzalizmu, ako je mier a jednota). Teóriu nasledovala analýza rozdielov medzi priznanými a implikovanými hodnotami na ukážkach reklamy a propagandy.
Naučili sme sa základy grafickej facilitácie – ako sprostredkovať príbeh, vedomosti, emócie, cez jednoduché symboly a kresby. Diskutovali sme o tom, čo robí hru hrou a prečo sú práve počítačové hry v tomto ohľade najúspešnejšie médium, z ktorého sa máme veľa čo naučiť. Nazreli sme do sveta improvizovaného divadla a pomocou jednoduchých hier sme si zažili otázky, ako napr. kto je to vodca a čo ho definuje, čo podporuje spoluprácu a či je kreatívny proces vždy iba o tvorení, alebo má nezastupiteľnú úlohu práve re-akcia, a o prínosoch prijatia práve toho, čo je odlišné či zvláštne. Práve tu nám v programe výborne padol výlet k jazeru Bolsena a „board game night“, kde sme si vyskúšali klasické aj nové stolové hry. Nasledoval blok o naratívoch, rozprávaní príbehov a univerzálnych elementoch, ktoré sú už od nepamäti vlastné všetkým dobrým príbehom. Na druhý deň sme začali mladým, ale stále silnejúcim fenoménom – počítačovými hrami (vedeli ste, že niektoré komunity hier ako je World of Warcraft majú až 70 miliónov členov?). Vďaka ich rozmanitosti a krátkemu času, ktorý existujú, prinášajú veľa kontroverzie ale aj užitočných poznatkov. Sami sme si to mohli zažiť v bloku, kde sme si vyskúšali hrať rôzne pútavé počítačové hry, zamerané (možno prekvapivo) na témy ako je empatia (This war of mine), zodpovednosť a morálne dilemy v rozhodovaní (Papers, please!), rozumné narábanie so zdrojmy (Civilisation), či evolúcia druhov (Spores). Preto, ak chceme tento spôsob trávenia času hodnotiť ako celok, na každý argument sa vždy dá odpovedať nie jednoznačné hodnotiace „ale“, ale skôr priznávajúce a zvedavé „áno, a tiež...“.
Pomocou mnohých väčších a menších hier, ktorými bol program popretkávaný, sme sa popritom celý týždeň učili rozpoznávať a tvoriť elementy, ktoré robia hry príťažlivými. Napríklad obmedzenia a pravidlá – dvojsečný meč, ktorý limituje, ale zároveň tak usmerňuje naše snahy a podnecuje kreatívne riešenia. Každý deň nás posúval ďalej vo vytváraní našich vlastných vzdelávacích hier, ktoré sme potom na záverečnom stretnutí vo stredovekom Viterbe prezentovali verejnosti v miestnom hracom klube.
Máme za sebou 9 dní plných zaujímavých ľudí odhodlaných pracovať pre lepší svet, zábavných a poučných aktivít, ktoré môžeme ďalej uplatňovať v našej práci s mládežou, teoretických vedomostí o hrách, učení sa a zábave, a hlavne skúsenosti z procesu navrhovania, tvorby a skúšania nových a príťažlivých spôsobov učenia sa. Školenia ako bolo „Wargames“ sa dajú iba odporučiť.