"DofE je skvelý program pre ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo svojej komfortnej zóny."
16- ročná Soňa Nemčoková je prvá z EduEra dofákov, ktorých vám predstavíme. Pochádza z Košíc a svoj prvý ročník na strednej škole absolvovala na Gymnáziu Šrobárova.
Prečo si sa rozhodla začať s DofE?
Začiatkom tohto roka som si uvedomila, že mám málo času, ale v skutočnosti toho až tak veľa nerobím:-) Znie to ako paradox ale veľa z môjho času vypĺňali bezvýznamné činnosti. Samozrejme som celé dni nepreležala, no väčšinou som sa cítila "rozlietaná" a na konci týždňa som nemala pocit, akoby som niečo dokončila. Preto som sa rozhodla, že potrebujem efektívnejšie využívať svoj čas a robiť viacej vecí, na ktorých by mi záležalo.
Ktorú úroveň si robíš a aké máš ciele?
Začala som bronzovou úrovňou. Mojím hlavným cieľom je nakresliť 5 prác formátu A3. Potom sa ich chystám vystaviť v podniku Klub. Čo sa týka športu, za 3 mesiace prejdem na bicykli 100 km. Okrem toho prispejem hodinou týždenne triedením oblečenia a pomocnými prácami v charity shope.
Čo je pre teba na DofE najväčšia výzva?
Najväčšou výzvou pre mňa zatiaľ bolo určiť si hlavný cieľ. Čo sa týka kreslenia, zo začiatku mi prišlo nepredstaviteľné mať do pol roka niekde vystavené hotové práce. No ešte pred začatím samotného programu som musela napísať Klubu, či by boli ochotní moje obrázky vystaviť. Priznám sa, že správu som asi trikrát napísala, vymazala a znova prepísala . Pritom to nebol ani tak strach z ich odpovede, ale z faktu, že touto správou sa zaväzujem podeliť sa o svoje (ešte neexistujúce) výtvory s verejnosťou.
Čo ťa motivuje pokračovať?
Mojou motiváciou sú hlavne hovory, ktoré mám pravidelne s Tiborom Lachkovičom, mojím mentorom, cez skype. Ak viem, že je niekto alebo niečo, čo monitoruje moju činnosť, je menšia šanca, že napríklad zajtra nechám bicykel doma a pôjdem do školy autobusom. Pre mňa je to aj istá forma sebareflexie. Je skvelé, ak niekomu poviem, z čoho mám radosť, čo sa mi za dané obdobie podarilo, ale aj veci, ktoré som nestihla alebo nedokázala. Počas týchto rozhovorov si dokážem lepšie utriediť myšlienky.
Chceš pokračovať aj na ďalšie úrovne?
Rada by som pokračovala, keďže mi napadajú ďalšie ciele a aktivity, ktoré by som chcela skúsiť. Ale zatiaľ sa zameriavam na dokončenie tejto úrovne:-).
Odporučila by si DofE aj ostatným a ak áno, tak prečo?
DofE je skvelý program pre ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, ale zatiaľ nevedia ako. Nikdy som nemala veľmi pozitívny vzťah k športu, no teraz aspoň raz do týždňa prídem do školy na bicykli (nebývam tak blízko!) a dokonca občas chodím cvičiť!
Každý z nás má rôzne charakterové črty, veci o ktoré sa zaujímame a naopak činnosti, ku ktorým máme odmalička negatívny postoj. DofE sa nevenuje len jednému druhu aktivít. Rozvíja stránky tvojej osobnosti, o ktorých si nevedel, že sú tvojou súčasťou. Pre niektorých ľudí tak bežná vec ako donútenie sa cvičiť a užiť si bicyklovanie je pre mňa skutočným pokrokom.
Aké rady by si dala ostatným, ktorí nad DofE ešte len premýšľajú?
Naposledy som sa takto "vážne" venovala kresleniu na výtvarnej ako 8 ročná. Rozmýšľala som, či nie je neskoro po toľkých rokoch sadnúť si za stôl s výkresom, ceruzkou a myšlienkou, že moje práce budú za pár mesiacov vystavené. Mám vôbec ráno toľko času, aby som namiesto relatívne pohodlnej jazdy autobusom nasadla na bicykel, štverala sa hore kopcom, len aby som splnila nejaké abstraktné ciele?
Ak má niekto podobný postoj,chcem len povedať, že každá takáto negatívna myšlienka ťa iba vzďaľuje, od činností, ktoré by ti mohli robiť radosť. U mňa tieto myšlienky pravdepodobne spôsoboval strach zo zlyhania alebo obava z určovania si dlhodobých cieľov. Teraz však viem, že ak by som túto výzvu neprijala, naďalej by som si predstavovala, aké by to bolo, ak by som sa viac venovala tvoreniu alebo dokonca mala vlastnú výstavu. Prekonávať svoj strach, lenivosť, pasivitu a v konečnom dôsledku prekonávať aj sám seba nám dáva viac priestoru, možností a času robiť veci, ktoré nás napĺňajú.